Slovenská republika je po riadnych parlamentných voľbách, v ktorých voliči rozhodli komu zverili na ďalšie štyri roky krajinu a to by malo byť v demokratickom štáte plne rešpektované. Pre nás odborárov to prináša hľadanie novej cesty v prospech obyvateľov Slovenska. Zachovanie zamestnanosti je  jedným z   atribútov práce odborára a je úzko spätý s kvalitou života občanov Slovenska. Odbory by mali byť apolitické, na druhej strane sme však odsúdení na spoluprácu s politikmi a ako každá spoločenská organizácia máme právo ovplyvňovať svoje okolie. Takéto ovplyvňovanie sa logicky nezaobíde bez toho, aby sme nejakým spôsobom nezasahovali do politického diania. Takéto zasahovanie môže prebiehať formálne cez rôzne inštitúcie alebo menej formálnym spôsobom, ktorý záleží od okolností, legislatívy, tradície a iných vplyvov, ktoré sú v každej krajine rozdielne. Máme  právo ovplyvňovať prozamestnávateľskú, prozamestnaneckú, hospodársku, sociálnu politiku a stimulovať verejnú diskusiu.

Vo viacerých povolebných tlačovkách som postrehol to, že líder víťaznej politickej strany Smer Slovenská sociálna demokracia Róbert Fico opomenul absenciu odborárov v spojitosti so zlou životnou úrovňou obyvateľov Slovenska  hláškou ,,kde sú teraz odbory?,, .

My sme tu!

Odborové združenie železničiarov je okamžite pripravené rokovať o  lepšej a hlavne perspektívnej budúcnosti železničného sektora.  Píšem o celom železničnom sektore lebo my, ako jediné odbory,  nie sme zamerané profesijne. Záleží nám na komfortnej budúcnosti všetkých zamestnancov a ich rodín. Pevne veríme, že nový minister dopravy nominovaný zo strany Smer SSD si s nami čo najskôr zasadne za okrúhly stôl a spoločne sa pokúsime lepšie nastaviť fungovanie štátnych železníc.

Osobne som od roku 1989 organizovaný v odboroch. Od roku 2006 som prevzal na seba odborársku zodpovednosť ako funkcionár. Zúčastnil som sa množstva rokovaní aj na Ministerstve dopravy SR. Žiaľ veľa dôležitých vecí v prospech železníc ostalo len v návrhoch a zápisoch. Plnohodnotne sa venujem nákladnej železničnej doprave (ZSSK CARGO) a práve tu niekoľko rokov vnímam, že vždy v danom volebnom období ostalo len pri sľuboch politických nominantov a niektorých manažérov firmy. Snažili sa akurát povyberať čerešničky z rozpadajúcej sa časti torty.

Celý svet bojuje s envirozáťažou. Zámer Európskej únie deklarovaný v Bielej knihe (Doprava 2050), je okrem iného uvedené, že do roku 2030 sa má previesť 30 % objemu cestnej nákladnej prepravy na vzdialenosť na 300 km na iné druhy dopravy, v ktorej je definovaná aj železničná nákladná doprava a do roku 2050 by mal tento presun predstavovať viac ako 50 %. Chceli sme docieliť jednotné pravidlá a povinnosti pre všetkých železničných dopravcov na Slovensku atď. Ako hovoria českí bratia  ,,skutek utek,, presne ako aj pri podpore jednotlivých vozňových zásielok (JVZ), ktoré do mínusu vykonáva len štátne ZSSK CARGO. Jedná sa aj o zachovanie zamestnanosti, pretože na JVZ je naviazaných cca 2000 zamestnancov živiacich svoje rodiny.  Pritom podpora JVZ zo strany štátu v okolitých štátoch bez problémov funguje.

V rezorte dopravy je strašne veľa vecí na akútne riešenia,  ktoré budúcemu ministrovi dopravy vôbec nezávidím. Tentokrát ale pocíti, že v tom obrovskom tlaku naň, budú v prvej línii aj železničiari. Moje osobné predsavzatie je, že ja už nebudem a nechcem čakať na sľuby, ako nám už bude dobre, len musíme ešte optimalizovať, znižovať, utiahnuť, rozdeliť, predať, odčleniť, zbaviť sa atď. Toho sme sa už za posledné roky napočúvali dosť. Chyba je asi niekde inde. Chcel by som konečne docieliť to, aby zo strany akcionára boli vykonané také zmeny, aby sme dospeli  k lepšiemu zajtrajšku, získali si železničiarsku pozornosť, spravodlivosť, istú budúcnosť  a hlavne prinavrátili hrdosť modrej armáde. Som ochotný urobiť preto všetko!

Tak čo železničiari ideme do toho spolu? V jednote je sila!