Diskusia (6) Uložit článok Zdieľať článok
20.7. 14:22 Minimálna mzda v EÚ musí byť primeraná, novinky na Slovensku zavedie až nová vláda. Ráta sa s rozšírením kolektívnych zmlúv, zavedú sa nové pravidlá
Dostať mesačne minimálnu mzdu 2 387 eur ako Luxemburčan alebo 1 910 eur ako Ír, po takomto plate dlhodobo túži množstvo Slovákov. Tí aktuálne dostávajú minimálne 700 eur mesačne v hrubom, až koncom augusta sa dozvedia novú výšku „minimálky“ na budúci rok. Brusel má však v tomto smere ďalšie plány.
Vlani v septembri Európsky parlament schválil smernicu, ktorá zavádza povinnosť pre členské štáty zaviesť „adekvátnu minimálnu mzdu“. V októbri dokument potvrdila Rada a aktuálne čaká na implementáciu v rôznych členských štátoch EÚ. Tie majú na to dva roky, Slovensko nebude žiadnou výnimkou.
Musia zabezpečiť jej zavedenie, dodržiavanie, kontrolu i inšpekciu v teréne. V súčasnej situácii je zrejmé, že k zosúladeniu európskej a slovenskej legislatívy pristúpi nová vláda, ktorá vzíde zo septembrových parlamentných volieb.
A čo je vlastne cieľom tejto smernice? Zlepšiť životné podmienky všetkých pracujúcich v členských štátoch a snažiť sa vyrovnať často veľmi rozdielnu minimálnu mzdu, uvádza portál euractiv.cz. Vypočíta sa podľa životnej úrovne v danej krajine, respektíve má dosahovať aspoň 50 percent hrubej priemernej mzdy a 60 percent mediánovej mzdy. Nová smernica sa bude týkať všetkých ľudí v EÚ, ktorí majú pracovnú zmluvu alebo sú v pracovnoprávnom vzťahu.
Minimálna mzda v EÚ je v súčasnosti zákonom zakotvená v 21 členských krajinách. Ani po zavedení eurosmernice však nebude všade rovnaká. Jej výška stále zostane v právomoci členských štátov. Tie však budú musieť zaručiť, aby ich minimálne mzdy umožňovali pracujúcim „viesť dôstojný život“.
Proces hľadania zhody na jednotnom prístupe medzi štátmi EÚ bol náročný. Minimálna mzda je ako téma veľmi politická a jej výška sa v jednotlivých členských krajinách dosť líši, uvádza euractiv.cz. Výrazne proti smernici boli niektoré škandinávske krajiny. Najhlasnejšie sa vymedzovalo Dánsko, ktorého systém stojí na tzv. kolektívnom vyjednávaní a kolektívnych zmluvách. Proti bolo aj Maďarsko, ktoré zasa patrí medzi krajiny s najnižšou minimálnou mzdou v EÚ.
Rozšírenie kolektívnych zmlúv
V každom prípade má byť minimálna mzda v EÚ dostatočne vysoká na pokrytie nákladov Európanov. Primeraným minimálnym zárobkom má pomôcť aj takzvané kolektívne vyjednávanie medzi firmami a zamestnancami. V šiestich štátoch, ktorými sú Cyprus, Dánsko, Fínsko, Rakúsko, Švédsko a Taliansko, sa úroveň miezd stanovuje práve prostredníctvom kolektívneho vyjednávania.
Na Slovensku sú zamestnanci pokrytí kolektívnymi zmluvami zhruba v rozsahu 25 percent, konštatuje pre TREND Monika Uhlerová, prezidentka Konfederácie odborových zväzov (KOZ SR). Krajiny, v ktorých sa kolektívne vyjednávanie týka menej ako 80 percent pracujúcich, budú musieť v spolupráci so sociálnymi partnermi stanoviť akčný plán na zvýšenie tohto podielu.
Odborári vítajú že európska smernica podľa nich plne rešpektuje dohodu sociálnych partnerov a ich postavenie pri stanovovaní minimálnych miezd. Ďalej umožňuje v prípade Slovenska ponechať takzvaný automat na zvyšovanie takejto mzdy, ak nedôjde medzi nimi k dohode. Zároveň prijatie smernice zabezpečuje, že minimálne mzdy nemôžu politici v jednotlivých štátoch ľubovoľne rušiť či neprimerane znižovať.
Pozitívne sa k európskej smernici pred pár mesiacmi vyjadrovala hovorkyňa Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ SR) Miriam Filová. Slovensko podľa nej už spĺňa požadované európske kritériá nastavenia minimálnych miezd.
„Rešpektujeme túto smernicu. Vítame, že je koncipovaná tak, aby sa plne rešpektovali osobitosti krajín, dbajúc na sociálno-ekonomické podmienky, ako aj regionálne a odvetvové rozdiely. Treba však zohľadniť, že neexistujú celoeurópske pravidlá spôsobu zdaňovania príjmov občanov EÚ,“ spresnila nedávno pre TREND M. Filová. Bude totiž rozdiel, či sa do pomeru výpočtu zoberie podiel hrubých miezd alebo čistých miezd, rovnako je rozdielna aj výška platených daní a odvodov v jednotlivých krajinách.
Zámery bruselských úradníkov
Pri pohľade na celkový vývoj za uplynulý rok možno skonštatovať, že priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve podľa Štatistického úradu (ŠÚ) SR dosiahla 1 304 eur. Medziročne sa pritom zvýšila o 7,7 percenta a tempo jej rastu sa oproti rovnakému obdobiu minulého roka zrýchlilo o 0,8 percentuálneho bodu.
Avšak, reálna mzda vplyvom inflácie klesla o 4,5 percenta. Podľa európskej smernice by sa minimálna mzda mala čoskoro hýbať napríklad na úrovni zhruba polovice priemernej mzdy, čiže 652 eur. Už v roku 2023 je však jej aktuálna suma na úrovni 700 eur, čiže ju prevyšuje.
Ako hovorí Róbert Chovanculiak, analytik Inštitútu ekonomických a sociálnych štúdií (INESS), ak má EÚ niečo riešiť, tak sú to skôr celoeurópske a globálne témy. Pri minimálnej mzde však rieši to, koľko za svoju prácu dostane zamestnanec v Rimavskej Sobote. „To by v optimálnom svete mal ukázať lokálny trh zamestnávateľov a zamestnancov, v nedokonalom svete možno regionálne vlády. Určite by to však nemali riešiť politici v Bruseli,“ dodáva pre TREND.
Politici podľa slov analytika reguláciami nedokážu vyrovnávať mzdové rozdiely medzi krajinami. To dokáže iba ekonomický rast ťahaný podnikateľmi, ktorí zamestnávajú ľudí.
„Nižšie mzdy vo východnej Európe teda nie sú dané neochotou politikov priznať ľudom väčšie mzdy, ale neschopnosťou ekonomiky vytvárať pridanú hodnotu na úrovni západnej Európy. Čo sa týka iniciatívy EÚ, nevidím žiadne pozitíva v pridávaní ďalších prívlastkov ku mzde,“ spresnil pre TREND.
Takzvaná „adekvátna minimálna mzda“ je stále mzda, a keď to s jej administratívnym zvyšovaním politici preženú, tak to bude podľa neho viesť k negatívnym nezamýšľaným dôsledkom.
„Akékoľvek ďalšie tlaky na pokračujúci rýchly rast minimálnej mzdy považujem za veľmi negatívne. Je jedno z akého zdroja prichádzajú – či od ľavicových populistov, technokratov z ministerstva práce, alebo od poslancov Európskeho parlamentu,“ dodáva R. Chovanculiak.
Problémové vysoké odvody stále trápia trh
Na Slovensku došlo počas posledných rokoch s paradoxnému javu. Ľudom s najnižšími mzdami rástlo najrýchlejšie daňovo-odvodové zaťaženie práce. Zamestnanec s minimálnou mzdou platil pred 7 rokmi na daniach a odvodoch 30 centov z každého zarobeného eura. Vlani to už bolo 40 centov.
„To je radikálne zvýšenie daňovo-odvodového zaťaženia ľudí s nízkymi príjmami. Riešením je napríklad znovuzavedenie odvodovej odpočítateľnej položky a jej naviazanie na rast minimálnej mzdy. To by znamenalo, že ľudom sa zvýšia čisté príjmy, ale zároveň nevzrastú náklady práce pre zamestnávateľov,“ konštatuje analytik INESS Robert Chovanculiak.
Súčasné nastavenie podmienok na Slovensku nie je ideálne, pridáva názor aj generálny sekretár Asociácie priemyselných zväzov a dopravy Andrej Lasz. Minimálna mzda by sa nemala nesprávne používať ako referenčná hodnota pre príplatky za prácu a stupne náročnosti práce.
„Mrzí nás, že sa neinšpirujeme krajinami ako Nemecko, Anglicko či Francúzsko, ktoré nízkopríjmové skupiny podporujú dočasným znížením daňového a odvodového zaťaženia. Vyspelé krajiny pristupujú k takejto dočasnej úľave ako k investícii do obyvateľov, ktorá sa im v budúcnosti vráti,“ spresňuje pre TREND.
Zníženie daní a odvodov zároveň jednoducho a nebyrokraticky robia zamestnávanie sociálne ohrozených skupín pre firmy zaujímavé. Na Slovensku namiesto potrieb ohrozených skupín vidieť len plnenie štátneho rozpočtu. Dôležité podľa A. Lasza je, aby z rastu platov profitovali viac ľudia ako štát, preto v asociácii hľadajú riešenia na také úpravu legislatívy, ktoré by zvýšili čistý príjem zamestnancov.
Aj preto sú platy v priemyselnom sektore vyššie ako priemerná mzda v mnohých iných odvetviach. Po informačných technológiách a dodávke energií je priemyselná výroba tretím najlepšie plateným sektorom na Slovensku. Podľa Štatistického úradu SR priemerná mzda v priemysle dosiahla v máji 1 582 eur, pričom v januári bola úrovni 1 369 eur.
„Priemerný nárast miezd v podnikoch z našej členskej základne odhadujeme na úrovni 10 percent. V niektorých rástli platy aj o viac ako 15 percent. Keďže priemysel čelí nedostatku zamestnancov, podniky si pri ich získavaní navzájom silno konkurujú,“ dodáva A. Lasz.
Už základné platy presahujú úroveň minimálnej mzdy. Zamestnancom okrem zákonných príplatkov vyplácajú rôzne bonusy, kvartálne či ročné odmeny. V automobilke tak môže priemerná mzda kvalitného operátora presiahnuť aj 1 700 eur.
