Prednedávnom som si prečítal jeden zaujímavý článok v našom firemnom časopise.

V poslednej dobe  sa k nemu v myšlienkach vraciam a porovnávam ľudí, ktorých vrámci svojej práce pravideľne stretávam. 

Pracujem v železničnom sektore 34 rokov a niekedy po večeroch na týždňovkách rozmýšľam  nad tým, či som svoju prácu  vykonával alebo vykonávam dobre. Čo všetko by som urobil inak, ak by sa čas dal vrátiť späť. 

Každý z nás ľutuje niektoré svoje nesprávne rozhodnutia, to je podľa mňa úplne v poriadku, ak si z nich vezme ponaučenie do budúcna. Jedno moje správne rozhodnutie je, že som kandidoval do vrcholovej pozície odborárskeho predáka. Vďaka zamestnancom, ktorí vložili do mňa dôveru som aj uspel. Mojou devízou je, že som si ako železničiar privoňal k viacerým  profesiám hlavne robotnícke charakteru. Tu som sa od začiatku môjho profesijného života snažil  navnímať  rôzne situácie, pozitívne či negatívne. Tie negatívne, ma ale viac nahlodávali. Myslel som si, že ak na sebe zapracujem a dostal by som sa do pozície, či už riadiaceho zamestnanca alebo jeho sociálneho partnera, tak tieto negatíva zmením lusknutím prsta. Bohužial nie je to také jednoduché, ale nie nemožné. Manažéri, nie lídri  musia pochopiť, že sme a budeme vždy odsúdení na spoluprácu. Musia pochopiť, že dobrý odborár bude stále hájiť práva a vôľu zamestnancov. Bude ich hájiť ako rodič svoje dieťa, aj keď urobilo prehrešok. Bude im načúvať a hlavne bude vždy ich predĺženou rukou, lebo mu udelili mandát. 

Takže nie ,,JA,, ale ,,MY,, máme k určitým veciam výhrady.

Včera som bol oslovený médiami, že prečo negujem novovzniknutú dcérsku spoločnosť Depo Services, a. s. Vraj dostali informáciu, že kvôli  môjmu osobnému prospechu a kariére. Toto človeka zabolí, ale nepoloží, lebo vie, že takúto hlúposť môže podsunúť len človek, ktorý ani nevie, že moja pozícia zástupcu zamestnancov nijako nie je ohrozená a naviazaná na dcérsku spoločnosť. Snažíme sa len hájiť vôľu zamestnancov, ktorí odmietajú pracovať vo firme, ktorá za súčasných podmienok je pre nich skokom do neznáma bez padáka. Väčšina z nich má 50 a viac rokov, tak su ich obavy opodstatnené. 

Tu sa konečne dostávam k článku, ktorý si môžete prečítať nižšie. Funkčnú dcérsku spoločnosť chcú dosiahnuť manažéri, nie lídri. Líder by s dotknutými zamestnancami komunikoval úplne inak …

Kompetentní by sa mali zamyslieť nad tým, ako komunikujú mali by si článok prečítať niekoľko krát. Ľudská stránka sa úplne začala vytrácať za vidinou niečoho úplne iného. 

Kto si teda chce budovať svoju kariéru?